PREŠOV – Vo veku 63 rokov zomrel výtvarník Dušan Očkovič. Prešovčania ho poznali ako nespútaného bohéma, o čom svedčí aj množstvo fotografií na jeho sociálnych sieťach. Očkovič bol dokonca spolutvorcom legendárnej zakázanej košickej výstavy. Uznávaný prešovský maliar zomrel v stredu po vážnom úraze. Správu o náhlom odchode umelca pre portál Korzár.sk potvrdila jeho dcéra Judita.
“Odmala bol rebelantom a nezmenilo sa to dodnes, hoci má 49 rokov. Nie je to imidž, ale skutočný život, čo môže potvrdiť azda každý, kto s ním prišiel do kontaktu. Očkovič, alias Oko (alebo tiež Očko, Očný…), patrí medzi najlepších maliarov z výtvarníckej liahne – Prešova. Napriek tomu, že nemá akademické vzdelanie, sú jeho diela medzi rešpektované a vyhľadávané. Jeho životný príbeh je však plný záhad. Pokúsili sme sa ich poodhaliť,” napísal o umelcovi portál Frenky.sk v apríly 2007.
Talentovanému výtvarníkovi nebola cudzia žiadna technika a jeho rukopis bol nezameniteľný. Od odvážnych malieb prešiel neskôr aj k počítačovej grafike, „Našiel som si novú frajerku, ktorá mi doniesla počítač, ktorý som nevedel ani zapnúť. Potom ma opustila a ostal mi len počítač. Začal som sa pohrávať s grafikami, nemohol som spať. Na grafikách robím stále, kým mi schne farba na obrazoch,” rečnil Očkovič v rozhovore pre portál.
Zakázaná výstava
Dušan Očkovič absolvoval Školu umeleckého priemyslu. Medzi jeho spolužiakov patrili sochár Jozef Kužidlo, fotograf Rudo Prekop, básnik Erik Groch či kazateľ Daniel Pastirčák. Portál Korzár.sk spomína, že na pomery komunistickej totality išlo o liberálnu školu, napriek tomu sa mladí umelci nevyhli problémom. Zavreli im výstavu v košickom E-klube. Na zakázanej výstave v chartistickom roku 1977 boli aj Jaro Beliš, Edo Štefan, Jozef Kužidlo, Ľubomír Badiar, Milan Laciak, vyšla o nej aj kniha „Keď som tam prišiel, bolo všetko prelepené páskou, zapečatené a na to bola pečiatka Zboru národnej bezpečnosti. Pýtal som sa, čo to je? Myslel som, že niekto vykradol výstavu. V skutočnosti bola výstava zakázaná, hoci išlo o práce stredoškolákov. Dôvod bol vraj ten, že to nie sú naše obrazy, ale obrazy umelcov z Prahy, ktorí mali zákaz,“ spomínal na školský incident po rokoch pre Korzár Očkovič.
Maľovanie bolo preňho ako kyslík
Na stretnutí s novinármi pred vernisážou výstavy Budižsvětlo 47 Watt v Galérii Átrium v roku 2005 šokoval prítomných tvrdením, že jeho ústrednou témou nie je žena, ale hľadá hermafrodita. Ako vtedy napísal Jozef Muránsky pre Korzár.sk, Očkovičov názor na svet je „zasnený, sčasti bizarný, občas až ironicky karikatívny, ale v každom prípade oslobodzujúci, ale hlavne zvláštne jemný, chápavý a až s detskou čistotou odzbrojujúci“. Vystihol ho slovami, že Očkovič síce burcuje a rebeluje, lenže neuráža a nezobrazuje prvoplánové témy. Voľnomyšlienkar vystavoval v kamenných galériách, ale i v zastrčených kluboch. Pred dvadsiatimi rokmi mal úspešnú výstavu Škandál s parťákmi Františkom Vaškom a Tomášom Klimom. Dušan Očkovič patril medzi najvyhľadávanejších a často vystavujúcich autorov doby. Vravieval, že maľovanie je preňho ako kyslík.