KEŽMAROK – Obrovský žiaľ prežíva rodina Kolodzejových, ktorá len pred niekoľkými týždňami prišla o milovaného otca a manžela Jána. Ján trpel veľmi agresívnou formou rakoviny, ktorá nakoniec, aj napriek tomu, že do posledných síl bojoval, nad ním vyhrala. Svoje posledné chvíle prežíval v kruhu najbližších, najmä pri svojej milujúcej manželke Romane. Tá sa s jeho smrťou dodnes nevie vyrovnať.
Presne pred tromi týždňami (25.novembra) prišla Romana o svojho najlepšieho priateľa, lásku svojho života a otca svojho syna Mathiaska (2). Jej manžel Ján trpel veľmi agresívnou formou rakoviny tkanív a nervov. Lekári mu ju diagnostikovali, keď už bola choroba v treťom štádiu. Aj napriek tomu sa však Ján nevzdával a zo všetkých síl bojoval ďalej. Chcel tu byť pre svoju milovanú manželku a zbožňované deti. Osud mu túto možnosť však nedoprial.
„Môj muž nás opustil pred tromi týždňami. Vedeli sme, že sa jeho stav každý deň zhoršuje, no mysleli sme si, že tu s nami bude o trochu dlhšie. Posledné dni pred smrťou už pomaly ani nerozprával, len ležal a pozeral na nás. Preto ma drží myšlienka, že teraz mu už je aspoň lepšie. Nemá už bolesti,“ povedala zronená manželka Jána, Romana.
Všetko sa to začalo pred dvoma rokmi, kedy si Ján všimol, že sa mu v pravom predlaktí robí mala hrčka. „Začal mať bolesti v pravom predlaktí a urobila sa mu tam malá hrčka. Boli sme na chirurgii v Kežmarku, kde chcel doktor manželovi urobiť punkciu, čo manžel odmietol,“ opísala začiatky ich najhoršej nočnej mory.
„Histológiou sa zistilo, že ide o zhubný nádor, takzvaný synoviálny sarkóm, teda rakovina tkanín a nervov v treťom štádiu,“ hovorí s bolesťou manželovu ťažkú diagnózu Romana, podľa ktorej Ján okamžite po operácii a stanovení diagnózy nastúpil na silné ožarovanie. Ani to však nepomohlo, po troch mesiacoch sa hrčka v ruke objavila znova a peklo, ktorým si Ján prechádzal posledné mesiace, začalo znova. Najväčšia rana však ešte len mala prísť.
„Nádor sa neustále zväčšoval, vychádzal z pod kože, bolo to neznesiteľné. Manžel mal obrovské bolesti, tak sme sa rozhodli podstúpiť amputáciu ruky,“ hovorí Romana o jednom z najťažších rozhodnutí aké museli urobiť.
Metastázy mal na pľúcach a okolí srdca
Aj napriek tomuto riskantnému zákroku sa však Jánov zdravotný stav neprestal zhoršovať, práve naopak. Na pľúcach a v okolí srdca sa mu začali tvoriť metastázy. Vtedy už obaja tušili, že ich pravdepodobne nečaká šťastný koniec.
„Metastázy mal hlavne okolo srdca a na pľúcach. Bola mu znova nasadená chemoterapia, ale keďže mal po nej veľmi zlé krvné výsledky, tak mu začali podávať aj krvnú transfúziu,“ vysvetľuje Romana.
Od týchto momentov bol Jánov zdravotný stav každým dňom horší a horší. A aby mladej rodine nebolo málo, nie len že museli bojovať o Jánov holý život, ťažkosti im robili aj financie. Romana je celý čas na materskej dovolenke a Ján nemohol kvôli zákernej chorobe a amputácii ruky viac ako rok pracovať. Jedinou ich záchranou bola pomoc štátu, ktorý však namiesto pomocnej ruky hodil Jánovi polená pod nohy. Ťažko chorému otcovi dvoch malých detí dlho nedokázal poskytnúť invalidný dôchodok.
Invalidného dôchodku sa nedožil
„Od štátu sme dostávali smiešnych 36 eur, ktoré dostával každý mesiac na pohonné hmoty. Až tesne pred Jankovou smrťou mu sociálna poisťovňa schválila invalidný dôchodok vo výške 130 eur, ktorý mu mal chodiť od januára budúceho roku. To už nám však bolo na nič, keďže sa môjmu mužovi vtedy už nedalo pomôcť. Ani len toho invalidného dôchodku sa nedožil,“ hovorí so slzami Romana.
V súčasnosti je mladá vdova so svojim 2-ročným synom odkázaná na pomoc rodiny a známych. „Všetky ušetrené peniaze sme dali na Jankov pohreb. Chcel byť spopolnený a mať pomník ako z tých starých amerických vojenských cintorínov, tak som mu chcela jeho posledné želanie splniť. Do poslednej chvíle som pri ňom stála a do konca života ho budem milovať,“ dodáva s plačom.