PREŠOV – Vznik profesionálnej divadelnej scény v Prešove siaha do roku 1944, keď svoju prvú premiéru uviedlo Slovenské divadlo, dnešné Divadlo Jonáša Záborského (DJZ). Od uvedenia prvej premiéry uplynie dnes (30. januára) 80 rokov.
Slovenské divadlo v Prešove oficiálne otvorili 30. januára 1944 v zrenovovanom Mestskom divadle (terajšia historická budova DJZ) slávnostnou premiérou hry Ferka Urbánka Škriatok.
V 40. rokoch minulého storočia silnel podľa Zuzany Nemcovej, vedúcej Centra divadelnej dokumentácie Divadelného ústavu v Bratislave, dopyt po rozvoji divadelného diania aj v ďalších slovenských mestách mimo Bratislavy. Výraznú úlohu v rozvoji divadelnej kultúry zohral vznik rozhlasu a pravidelné rozhlasové vysielanie, ktoré prinášalo do regiónov nielen spravodajstvo, ale aj dramatické rozhlasové žánre a pomáhalo formovať nielen budúcich návštevníkov divadla, ale aj hercov a režisérov.
“A to bol aj príbeh prešovského divadla. Po pripojení Košíc k Maďarsku v roku 1938 sa presťahovalo rozhlasové štúdio a vysielanie do Prešova, čo významne ovplyvnilo rozvoj kultúrneho života v meste vrátane toho divadelného a aj tu silneli hlasy volajúce po profesionalizácii, respektíve po založení stáleho slovenského profesionálneho divadelného súboru, ktorý by nahradil tie maďarské. Keď v roku 1941 Ústredie slovenských ochotníckych divadiel a Matica slovenská zverejnili svoje úvahy o založení profesionálneho divadla v Martine na družstevnej báze, stalo sa to silným impulzom aj pre prešovských divadelných nadšencov na čele s Františkom Rellom a riaditeľom prešovskej pobočky rozhlasu Antonom Prídavkom,“ vysvetlila pre TASR Nemcová.
V júni 1943 sa konalo ustanovujúce valné zhromaždenie, na ktorom vzniklo Slovenské divadlo ako činoherné zájazdové divadlo na družstevnej báze. Prvou premiérou divadla bola inscenácia Urbánkovej hry Škriatok, pričom dramaturgická voľba uvádzacieho titulu vychádzala podľa Nemcovej z poznania domáceho publika, ktoré preferovalo skôr odľahčený repertoár.
“Prvým riaditeľom Slovenského divadla v Prešove sa stal Andrej Chmelko, ktorý režíroval aj premiérovú inscenáciu Škriatok. Od vzniku divadla s ním spolupracoval výtvarník a scénograf Martin Brezina a takisto režiséri Dezider Stránsky, Otakar Bosák či Juraj Šeregi a neskôr aj František Rell,” uviedla Nemcová.
Herecký súbor divadla tvorili podľa nej osobnosti Divadelného krúžku Záborský, ktorý Anton Prídavok úzko prepojil s dramatickým krúžkom prešovskej rozhlasovej stanice. Patrili medzi ne Lujza Grossová, Gabriela Uhlárová, František Kmec, rozhlasový hlásateľ, neskôr redaktor a režisér Imrich Jenča a herci z iných divadiel – Elena Rampáková, Gizela Chmelková, Andrej Vandlík, Štefan Adamec, Valéria Driečna, František Dadej, Rudolf Latečka a aj čerstvá absolventka konzervatória, neskôr pracovníčka slovenskej televízie v Bratislave Eva Mária Netoušková.
“V roku 1945 po odchode riaditeľa Chmelka a časti súboru do Košíc sa podarilo divadlu vstať z popola a nanovo vybudovať nielen divadelné zázemie a súbor, ale v roku 1948 popri činohernom pridať aj ďalší spevoherný súbor s úspešnou hudobnou aj baletnou zložkou. Postupne sa oba súbory vyprofilovali a spevoherný sa viac orientoval na ľahšiu múzu – operetu a muzikál – a činoherný popri slovenskej klasike dokázal uvádzať s pozitívnym ohlasom aj diela svetovej divadelnej literatúry. Žiaľ, ani prešovskému súboru sa nevyhli ‘škrty’ v rozpočte, ktoré viedli k zlúčeniu oboch súborov a zrušeniu divadelného orchestra,” skonštatovala Nemcová.
Začiatkom 50. rokov zmenilo divadlo názov na Krajové slovenské divadlo v Prešove, ktoré sa na Divadlo Jonáša Záborského premenovalo 8. mája 1954. Od 1. januára 1980 pribudol nový Súbor pre deti a mládež – pobočná scéna Spišská Nová Ves. Novú budovu DJZ otvorili 14. septembra 1990. Pobočná scéna v Spišskej Novej Vsi sa osamostatnila 1. januára 1992, keď vzniklo Spišské divadlo.
DJZ v Prešove sa 1. januára 1996 zlúčilo so Štátnym divadlom Košice a 1. októbra 1996 vzniklo Východoslovenské štátne divadlo v Košiciach. Od 1. júla 1999 bolo opäť zriadené DJZ v Prešove.
“V dramaturgii DJZ boli aj obdobia, keď sa v repertoári častejšie objavovali dramatickejšie tituly, ktoré zastúpili aj experimentálnejší či súčasnejší pohľad na dobu, v ktorej vznikali. Dnes Divadlo Jonáša Záborského na slovenskej divadelnej mape zastupuje skôr divadlo hudobno-dramatického typu s väčšinou jeho moderných žánrov a prináša tematicky a svojou provenienciou pestrú paletu muzikálov,” dodala pre TASR Nemcová.