HABURA – Obrovský historický objav v rámci východného Slovenska uskutočnil Haburčan Martin Onufrák, ktorý objavil zabudnutý vojnový cintorín z prvej svetovej vojny len pár metrov od hranice s Poľskom. Dvadsať osem hrdinov našiel pochovaných hlboko v lese len vďaka zapichnutým tyčiam v zemi.
Martin Onufrák je vojenský nadšenec, ktorého vždy zaujímala história, najmä boje v prvej svetovej vojne na území dnešného severovýchodného Slovenska. Angažuje sa ako dobrovoľník aj v rôznych kluboch, s ktorými obnovujú vojenské cintoríny. Preto bol pre neho neuveriteľný zážitok zistiť, že práve on objavil desiatky rokov zabudnutý cintorín.
„V skorú jar som sa vybral do lesa, keď zišiel sneh, vtedy je lístie a ostružina úplne priľahnutá. Vyšiel som hore kopcom a potreboval som si oddýchnuť. Oprel som sa teda o strom a zrazu som sa zahľadel do zeme a vtedy mi to došlo, čo som ho našiel,“ hovorí nadšene Martin.
V zemi totiž uvidel osem zvláštnych kopčekov. „Potom som zistil, že v jednom rade je ich osem, v druhom rade tiež toľko, potom ďalšie štyri. Bola tam masová šachta, veľký kopec,“ opisuje, ako našiel zabudnutý cintorín.
Hneď ako sa vrátil domov začal zisťovať o aký cintorín by mohlo ísť. „Zistil som, že tento cintorín je evidovaný ako Čertižné 4,“ hovorí. Okrem tohto sú podľa jeho slov v obci Habura evidované ešte ďalšie tri cintoríny.
„Asi rok pred objavením som o čítal, že jeden je na obecnom cintoríne. Má tam byť až 81 mŕtvych. Druhý na poľskej hranici v lokalite Bujakov kút, ako ju my miestni nazývame. Tam má byť pochovaných 14 vojakov a tretí cintorín sa nachádza na haburských rašeliniskách v lokalite Mochnačka. Dočítal som sa, že tento cintorín je zabudnutý a že sa už nenájde. Mne sa to podarilo,“ hovorí Onufrák.
S miestnym turistickým klubom zorganizovali brigádu a objavené miesto posledného odpočinku vojakov čiastočne obnovili.
„Asi rok po objavení sme zorganizovali brigádu. Všetko sme vyhrabali a všetky hroby obkopali a navýšili aby nezanikli. Potom sme osadili tie hviezdice, aby boli lepšie viditeľné. Je tam však kopa roboty, trebalo by tam nejaké drevené oplotenie a lavičku. Bunker sme chceli opraviť tiež, ale keď to robíte všetko zo svojich zdrojov a nikto vám nepovie ani ďakujem, je to náročné,“ hovorí skormútene Marin.
Hviezdy sa podobajú židovským
„Po prvej sv. vojne sa robili v našich krajoch exhumácie, a to hlavne v roku 1922. Zbierali mŕtvych po lesoch a sústreďovali k nejakému masovému hrobu, ako bolo aj v tomto prípade. Niekedy sa na miesto krížov používali železné hviezdy, boli veľmi podobné ako židovské. Preto si veľa ľudí myslí, že ide o židovské cintoríny, ale nejde,“ vysvetľuje nadšenec histórie.
„Pozostatky týchto hviezd ostali na cintoríne, ale už len tyčky. Po objavení cintorína dal kamarát urobiť repliky týchto hviezd do Vihorlatu aj kríž. Tým sme chceli vzdať hold padlým vojakom,“ dodáva Martin s hrdosťou.