PREŠOV – Smrad, pohodené fľaše od alkoholu, hlučné nadávky a vulgarizmy. Aj toto je realita prešovského sídliska Šváby. Už niekoľko rokov sa obyvatelia musia vyhýbať priestorom autobusovej zastávky. Tie totiž okupujú neprispôsobiví, podgurážení obyvatelia. No v posledných týždňoch sa situácia ešte vyhrotila.
Obyvatelia sídliska sa s týmto problémom stretávajú už niekoľko rokov. V poslednej dobe sa však situácia natoľko vyhrotila, že kvôli asociálom sú poniektorí Švábčania nútení chodiť na zastávku na opačnom konci sídliska, len aby sa vyhli miestnym, ako ich oni nazývajú, „čučarom“.
Boja sa chodiť v blízkosti zastávky
„Ja osobne sa bojím ísť v okolí zastávky, keď v skorých ranných hodinách dookola nikto nie je. Večer, keď sa zotmie, je to ešte horšie. Každodenne vyspávajú na lavičkách, nie je si kde sadnúť, a to nehovorím o tom neznesiteľnom zápachu, ktorý sa v týchto horúčavách zo zastávky šíri,“ hovorí Zuzana (27), ktorá na Šváboch strávila takmer celý svoj život.
Ďalším dôležitým faktorom, na ktorý Zuzana poukázala, je skutočnosť, že svojim nehygienickými návykmi ohrozujú aj ostatných obyvateľov.
„Tí bezdomovci nás vystavujú zdravotnému riziku, o to viac v dobe korony, keď sa človek bojí viac o svoje zdravie a zdravie svojich blízkych. Absolútne nedodržiavajú nosenie rúšok, hygiena či dezinfekcia je nulová. Matky sa obávajú o zdravie svojich detí, ktoré si bez rozmýšľania sadajú po lavičkách, na ktorých predtým sedeli oni. Je absurdné, aby sa slušní, zodpovední občania museli prispôsobovať návykom týchto sociek,“ dodáva Zuzana.
Obyvateľ sídliska: Systém je nastavený zle
Mnohí obyvatelia sídliska už dokonca niekoľkokrát volali na pomoc políciu. Dúfali, že po ich príchode sa bezdomovci presunú aspoň na nejaké odľahlejšie miesto. Doteraz sa totiž stretávali priamo v centre sídliska na námestí pri fontáne. Na ich sklamanie však zistili, že príslušníci policajného zboru ťahajú za kratší koniec a v danej veci im nemôžu pomôcť.
„Polícia vraj nemôže zasiahnuť, pokiaľ konkrétna osoba nespácha priestupok alebo neprekročí zákon. Ja sa však pýtam, či toto ich správanie, vyvreskovanie a otravovanie okoloidúcich nie je priestupkom proti vzájomnému spolunažívaniu občanov. Nechápem ten systém, ako je nastavený, keď je aj štátny orgán, ktorý je zodpovedný za našu ochranu, bezradný. Zjavne bude niekde chyba,“ rozhorčuje sa Alex (30), ktorý býva v tesnej blízkosti autobusovej zastávky.
Jeho kamarát Ján (33) mu dáva za pravdu. „Je smutné, aké majú policajti v tomto smere nízke právomoci. Tí opilci sú tam už niekoľko týždňov, žobrajú, kričia po sebe, ľudia sa ich boja. Minule mali netaktné poznámky na jednu mladšiu slečnu, tak som sa jej zastal. Ich reakcia? Začali sa mi vyhrážať, že ma zabijú. Nechce sa mi veriť, že pri takomto agresívnom konaní polícia zasiahnuť nemôže,“ neveriacky krúti hlavou Ján.
Polícia o nich vie, nemôže však nič urobiť
„Mestská polícia v Prešove sporadicky dostáva oznámenia o zdržiavaní sa osôb z marginalizovaných skupín na sídlisku Šváby. Prijaté oznámenia sú riadne preverené a postupuje sa v zmysle platnej legislatívy. Riešenie tohto problému však komplikuje skutočnosť, že ide o neprispôsobivých občanov, navyše často pod vplyvom alkoholických nápojov. V tejto súvislosti posilnila v danej lokalite intenzitu priebežných kontrol hliadkou mestskej polície,“ povedal pre Zoznam.sk Imrich Olejník, zástupca náčelníka Mestskej polície v Prešove.
Podľa jeho slov, už v minulosti viackrát poukazovali na tento dlhodobý problém. „Na problematiku riešenia asociálov, podnapité osoby, bezdomovectvo a s tým spojené všetky negatívne javy dlhodobo poukazuje náčelník mestskej polície Ján Andrejko, ktorý je zároveň prezidentom združenia náčelníkov obecných a mestských polícií SR na príslušných štátnych inštitúciách a žiada o prijatie takých právnych noriem, ktoré dajú potrebné alternatívne nástroje, ktoré umožnia legitímne zakročiť a následne postihnúť osoby, ktoré sú viacmenej nepostihnuteľné podľa účastných právnych nástrojov,” uzavrel Olejník.
Oslovili sme aj jedného z bezdomovcov. Ján, ktorý je na ulici len pár mesiacov, si uvedomuje svoju životnú situáciu, no kvôli problémom s alkoholom si sám nevie pomôcť.
Slová bezdomovcov: Má nám pomôcť štát!
„Mal som normálnu prácu aj byt, žil som so sestrou, no kvôli alkoholu ma vyhodila. Nechcem takto žiť, rozmýšľal som nad tým, že pôjdem do charity, no neviem, ako to tam funguje. Vraj, keď má človek vypité, tak ho tam nepustia,“ hovorí. Ako ďalej rozpráva a pripaľuje si zvyšky ohorenej cigarety, pripojí sa k nemu ďalší člen skupiny. „Má nám pomôcť štát a nie nejaká charita. Ja by som aj rád robil, ale nemôžem. Mám dvadsať skrutiek v nohe, nemôžem poriadne ani chodiť,“ hovorí.
Podľa Lenky Šitárovej, odbornej referentky kancelárie primátora mesta Prešov, je riešením zaoberať sa problémom týchto marginalizovaných skupín prostredníctvom charitatívnych organizácií.
„Mesto Prešov má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s neverejným poskytovateľom – Gréckokatolíckou charitou Prešov, ktorému poskytuje finančný príspevok na prevádzku. Gréckokatolícka charita zabezpečuje prostredníctvom nízkoprahového denného centra pomoc a poradenstvo pri vybavovaní a zabezpečení základných životných potrieb, poskytuje možnosť zabezpečenia hygieny – sprchovanie, humanitárnu pomoc – čisté oblečenie, potravinovú pomoc – dvakrát denne teplé jedlo a v nocľahárni poskytuje možnosť prespania,“ dodáva Šitárová.