HUMENNÉ – Štvrtok priniesol do Humenného smutnú správu. V podvečerných hodinách našli na jednej zo základných škôl bezvládne telo učiteľa Pavla. Náhle odišiel vo veku nedožitých 51 rokov. Jeho odchod zarmútil nielen kolegov a žiakov, ale aj celé mesto.
Podvečer 24. apríla zamierili do priestorov základnej školy na Laboreckej ulici v Humennom záchranné zložky. Upratovačka tam našla bezvládne telo muža. Pomôcť mu však už nedokázali ani záchranári. Obhliadajúci lekár vylúčil cudzie zavinenie. Keďže pri sebe nemal doklady a upratovačka ho v šoku nespoznala, najprv preto jeho totožnosť nebola známa.
Ako však neskôr na sociálnej sieti oznámila samotná škola, o život náhle prišiel obľúbený učiteľ a školský digitálny koordinátor Pavol.
Odišiel obetavý učiteľ s veľkým srdcom
Správa o jeho smrti zasiahla nielen školu, Pavol bol totiž známy svojím obetavým prístupom, láskavosťou a snahou byť oporou pre svojich žiakov. „Bol to obetavý, láskavý, ľudský a priateľský pedagóg, ktorý nám bude nesmierne chýbať,“ uviedla škola.
Pavol pracoval na škole od roku 2003 a s krátkou prestávkou sa venoval výchove a vzdelávaniu mladej generácie celkovo 16 rokov. „Paľo bol pre nás všetkých veľkým darom. Nie slovami, ale každodennými činmi ukazoval, čo znamená byť skutočne dobrým človekom,“ podotkla škola.
Bol skromný a s veľkým srdcom, spomínajú kolegovia
Jeho žiaci a kolegovia spomínajú na neho s láskou a úctou. „Náš pán triedny učiteľ (prvýkrát triednym učiteľom, a to rovno nám). Ako ste to hovorili, ‚deti moje‘. Štyri roky ste nám boli nielen učiteľom, ale aj otcom, ktorý s nami, pre nás a za nás všetko riešil, pomáhal nám a viedol nás. Ďakujem za tie pekné spomienky,“ spomínala Adriana.
Pre svojich žiakov a kolegov bol vzorom láskavosti, trpezlivosti a spravodlivosti. „Bol to náš skvelý, skromný, pracovitý a obľúbený kolega so širokým srdcom,“ uviedla jeho kolegyňa Mária. Aj ďalší bývalí žiaci zdôraznili, že Pavol im pomáhal v ťažkých situáciách, nikdy na nich nezabudol a vždy stál pri nich.
Vo svojej nenápadnosti učil Pavol najdôležitejším hodnotám – vnímať druhých, dávať zo seba to najlepšie a robiť svet krajším miestom. Ako dojemne vyjadrila jeho kolegyňa: „Bol to človek, ktorý pomáhal v každej sekunde svojho života. Myslel na druhých skôr, než stihol myslieť na seba. Bez zbytočných slov, bez nároku na uznanie.“
Jeho prítomnosť bola pre školu a komunitu neoceniteľným darom, ktorý ukazoval, akými ľuďmi by sme mali byť. „Dobrota nezomiera. Len sa presúva do spomienok,“ napísala Andrea slová, ktoré vystihujú, čo pre komunitu v Humennom Pavol znamenal. Jeho kolegovia, priatelia a rodina sa s ním navždy rozlúčili v sobotu 26. apríla.
