PREŠOV – Čierny deň v histórii Prešova. Aj takto nazývajú Prešovčania jeden z najšťastnejších dní v roku – 6. december. Deň, ktorý mnohým vyčarí úsmev na tvári, však obyvateľom metropoly Šariša priniesol pred tromi rokmi len smútok a plač. Dodnes majú niektorí z nich desivý obraz horiacej bytovky na Mukačevskej 7 pred očami.
„Áno, aj po troch rokoch. Ten obraz budem mať pred očami už navždy.“ Takto znejú slová pani Silvii Hrebeňárovej na otázku, či ešte má nočné mory zo 6. decembra 2019. Ona sama bola v centre pekla, keď bytovka na Mukačevskej 7 v Prešove vybuchla.
Najtragickejší deň v histórií Prešova začal, ako každý iný. Bol piatok a ľudia sa pripravovali na víkend. Deti sa zasa chystali na Mikuláša, ktorý bol tak ako tradične poobede na pešej zóne v Prešove. Jemne mrzlo, jednoducho, nič mimoriadne.
6.12.2019 12:12, hod.
Prešovom otriasla rana ako z dela. Možno vojaci nacvičujú prelet nadzvukovej stíhačky MiG-29. Málokto však tuší, že táto rana oznamuje najväčšiu tragédiu v dejinách mesta, ba dokonca v dejinách samostatnej Slovenskej republiky. Na núdzovú linku 112 prichádza volanie kde volajúca oznamuje operátorke, že “vybuchla bytovka na Mukačevskej ulici“.
„Prišla som domov po nočnej. Pamätám si, ako som tesne pred tým nešťastím volala s dcérou a jej malým synom cez videohovor. Úprimne, nerada na to spomínam, ani po tých rokoch. Stále sa mi vyjavujú tie obrazy a pocity. Ako keď pozeráte katastrofický film v televízii, ale odrazu zistíte, že v ňom žijete,“ v tichom rozprávaní ožívajú výkriky susedov, neuveriteľná horúčava, zaľahnuté uši, dym, pocit beznádeje a zúfalstva, všetko, čím si musela pani Silvia krátko po dvanástej hodine 6. decembra prejsť.
Zachránilo ju pár metrov
Pani Silvia pre zregionu.sk poskytla rozhovor o tom, čo sa z jej pohľadu v ten osudný deň stalo. V čase výbuchu sedela pani Silvia v obývacej miestnosti a pomaly sa chystala na odpočinok po nočnej smene. Ak by sa uložila na spánok o pár minút skôr, bol by však už večný.
„Sedela som na gauči a odrazu som začula výbuch. Zaľahlo mi v ušiach, nechápala som, čo sa deje. Bála som sa otočiť, asi som podvedome vedela, že to bude niečo strašné. Celá moja kuchyňa bola jedna veľká diera. Bola preč. Videla som z paneláku von. Nič z kuchyne už viac neexistovalo. Všetky steny boli zrútené.“
O tom, čo nasledovalo v tragický deň, sa dočítate na druhej strane!