PREŠOV – Na Slovensku existuje mesto, cez ktoré prechádza „rovnobežka” vedúca zo severného pólu k rovníkovým pralesom. Čítate dobre – taká “rovnobežka” údajne prechádza Prešovom.
Tretie najväčšie mesto Slovenska sa môže pýšiť viacerými zaujímavosťami – konkatedrála sv. Mikuláša, kalvária, vodárenská veža, Rákociho palác, budova evanjelického Kolégia či Caraffova väznica sú len malým výpočtom množstva potenciálnych zastávok každého návštevníka Prešova. Okrem toho sa však metropola Šariša môže pochváliť jednou kuriozitou, na ktorú upozornil Prešovčan, vyše štyridsať rokov žijúci na Aljaške. Rodák Laco Kornel Sedlák sa vrátil do svojho mesta a nestačil sa čudovať!
Monument 49. rovnobežky v Prešove
Atrakcia na posmech turistov
49. rovnobežka je pomyselná geografická čiara dlhá 26 263 km a spájajúca veľmi zaujímavé geografické miesta. Uvedomili si to aj v Prešove, kde chceli mať atrakciu. Zlatou kovovou čiarou vyznačili túto raritu aj na chodníku Hlavnej ulice v Prešove. Túto geografickú raritu nájdete blízko domu s číslom 126, prechádza ďalej Špitálskou, Metodovou a Dilongovou ulicou, až na predmestia Paríža a hranicu Kanady a USA. Takouto jedinečnosťou sa nemôže pochváliť žiadne iné slovenské mesto. Mestské informačné centrum v Prešove, ako atrakciu pre záujemcov ponúka jazdu “49-tkou” – výhliadkovým autobusom po prešovských pamätihodnostiach, pričom turistom ponúka aj bezplatný suvenír: certifikát o prekročení 49. rovnobežky, v ktorom sa píše:
Certifikát o prekročení 49. rovnobežky
„Prešov ako jediné slovenské mesto pretína 49. rovnobežka, ktorá meria 26 263 km. Okrem Prešova prechádza ešte mestami ako České Budejovice, Regensburg, Karlsruhe, Chalons-en-Champagne, predmestím Paríža Roissy s letiskom Charlesa de Gaulla, mestom Sarcelles. Po opustení európskej pevniny pokračuje na územie kanadského ostrova Newfoundland, pretína mestečko Gander. V Kanade sa rovnobežka vnára do jazera Lake of the Woods a v dĺžke 2000 km tvorí až po tichooceánske pobrežie pri Vancouveri štátnu hranicu medzi Kanadou a USA. Po prekročení Tichého oceánu narazí na severnú cast súostrovia Kurily, pokračuje cez Ochotské more, južnú cast ostrova Sachalin a Tatársky prieliv, prechádza ruským mestom Sovetskaja Gavan a mestom Birakan v Židovskej autonómnej oblasti Ruska. Po prekrocení rieky Amur sa pohybuje najprv po čínskom území a potom pokračuje do Mongolska – konkrétne miest Érdénet a Olgij. Na rozhraní s Kazachstanom prekoná vyše 4000 m vysokú bariéru – pohorie Altaj. Po dlhej ceste cez Kazachstan sa dostáva spät do Ruska a opät pokračuje v Európe. Pri Dubovke, severne od Volgogradu, prekročí rieku Volgu a vstúpi na Ukrajinu do miest Severodoneck, Rubižne, Komsomolsk a Kaluš. Na Slovensko sa vracia cez severný okraj Sniny opät do Prešova.”
49. rovnobežka prechádza centrom mesta Prešov
Na posmech je však malý monument 49. rovnobežky na zvieracích nohách stojaci blízko domu číslo 109, presnejšie jeho anglický text. Pamätník je majetkom exprimátora Prešova Pavla Hagyariho, ktorý ho dal do prenájmu mestu.
Problematickým je anglický text monumentu
V Prešove sa menia rovnobežky na poludníky – aspoň podľa monumentu 49. rovnobežky, ktorý sa nachádza na pešej zóne. Na pamätnej tabuli je text iba v angličtine, kde sa píše: “It is known that this parallel (…) is spread from the artic pole to the equator primeval forests…”, vo voľnom preklade: „Je známe, že táto rovnobežka (…) sa vinie od arktického pólu k rovníkovým pralesom…“ Zahraničný turista si tak urobí jasný obraz o Prešovčanoch!
Problematický anglický text na tabuli pamätníka
Text na monumente robí hanbu
Preklad anglického textu je takýto: „49. rovnobežka prebieha cez mesto Prešov. Je známe, že táto rovnobežka – unikátny zvierací druh – sa vinie zo severného pólu k rovníkovým pralesom, ale možno ju vidieť osobne… nuž robíte to práve tu a práve teraz. Je len málo smrteľníkov, ktorí videli túto rovnobežku a vy máte šťastie byť jedným z nich. Upozornenie: nekŕmte, neplašte, nehladkajte – len a len na vlastné riziko.”
Pýtali sme sa aj Prešovčanov, čo si o tom myslia a či im nevadí, že monument, ktorý je v súkromných rukách, im všetkým pred zahraničnými turistami robí hanbu. „Ani som netušila, že Prešovom prechádza nejaká rovnobežka! A už vôbec by som nevedela prečítať a preložiť ten text – neviem po anglicky,” povedala nám pani Alžbeta, ktorá k tomu dodala: “Ak je tam nezmysel, nech to opravia!”
Rovnako ani mladý Prešovčan Jakub netušil, že si autor textu zamenil rovnobežku s poludníkom: „Prechádzam tade takmer každý deň, no nikdy som ten text nečítal. Autor to zabil! To si robil srandu? Veď poludníky a rovnobežky sa preberajú na geografii na základnej škole! Zasa budeme svetu na posmech! Mám to mesto rád, ale zostávajú tu len hlupáci, skončím školu a idem aj ja.”
Ani Viktória nevedela o ničom: „Mne je to jedno! Roky to nikomu nevadilo, svet sa preto nezrúti,” povedala mierne ľahostajne mladá Prešovčanka.
Hrubý omyl: Rovnobežku v texte pretiahli od pólu k rovníku
Autor textu si tak pravdepodobne pomýlil poludníky a rovnobežky. Nezmysel v texte na pamätníku potvrdil pre zivot.aktuality.sk aj dekan Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, renomovaný geograf prof. RNDr. René Matlovič, PhD.: „Prešov je jediné slovenské mesto, ktoré sa môže pochváliť tým, že cez jeho historické centrum prechádza 49. rovnobežka severnej geografickej šírky. Text na pamätníku je, slušne povedané, nepravdivý a nevrhá na naše mesto najlepšie svetlo. Ak by sme chceli po 49. rovnobežke obísť našu planétu, určite by sme sa nedostali ani na severný pól, ani do rovníkových pralesov!”
Faktom ale ostáva, že právo upraviť samotný text majú iba autor pamätníka alebo jeho majiteľ. Autorské a vlastnícke právo nepustí! Ladiaslav Kornel Sedlák, ktorý na tento omyl upozornil, povedal, že „každý úrad dáva od riešenia tejto hanby mesta ruky preč.“
