POPRAD – Od ničivej veternej kalamity v Tatrách uplynie už 15 rokov. Víchrica, ktorá sa Tatrami prehnala 19. novembra 2004, zničila 12 600 hektárov lesa, z toho 8 737 hektárov na území v správe Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP). Vietor poškodil viac ako dva milióny metrov kubických drevnej hmoty, do konca roka 2005 sa lesníkom podarilo spracovať až 87,8 percenta kalamity.
„V rámci takzvanej umelej obnovy lesníci od kalamity vysadili doteraz približne osem miliónov sadeníc, pričom dve tretiny predstavovali ihličnany a tretinu tvorili listnáče,“ uviedla dnes koordinátorka vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAPu Martina Petránová. Pripomenula, že tam, kde to bolo možné, sa aktívnym manažmentom podarilo kalamitné plochy obnoviť a dnes už na nich rastie mladý, pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám.
Práce na odstraňovaní následkov víchrice Alžbety lesníci definitívne ukončili v máji 2006. „Avšak na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody nielen v bezzásahových územiach, ale aj tam, kde kalamitu mohli spracovať, museli úplne bez zásahu alebo vo forme takzvanej biomasy ponechať v jednotlivých porastoch pätnásť až tridsať percent drevnej hmoty. Nespracovaná kalamita sa stala potravnou základňou pre podkôrny hmyz,“ skonštatovala Petránová. Ako ďalej informovala, do roku 2014 lykožrút zničil 1 273 218 metrov kubických drevnej hmoty, z toho 46 percent bolo v bezzásahových územiach bez možnosti následnej asanácie. V súčasnosti už počet stromov poškodených lykožrútom presiahol rozsah vetrovej kalamity z novembra 2004.
Mladý les proti extrémom počasia
Popri odstraňovaní následkov ničivej víchrice sa Štátne lesy TANAPu pustili aj do projektu rekonštrukcie, revitalizácie a obnovy zničených lesných ekosystémov. Jeho cieľom bolo vytvorenie stabilných lesov s prírode blízkou štruktúrou, ktorá by bola druhovo, vekovo i priestorovo pestrejšia ako štruktúra porastov pred kalamitou a zároveň schopných plniť spoločnosťou požadované funkcie. „Na plochách, kde sme mohli kalamitu spracovať, už dnes evidujeme mladý, druhovo pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám. Pri umelej obnove využívame prirodzené procesy, to znamená, že v zásade všetky prípravné dreviny ako jarabina, breza, vŕba či osika, ktoré sa na jednotlivých plochách vyskytujú, nechávame a dopĺňame len to, čo sa tam už nedokáže prirodzene obnoviť,“ uviedol riaditeľ Štátnych lesov TANAPu Maroš Petrík.
V rámci takzvanej umelej obnovy mali spomedzi sadeníc najväčšie zastúpenie tradične smrek, smrekovec, borovica a jedľa, nechýbali však ani javor, jaseň, jelša, buk, brest či jarabina. „Porasty obnovujú predovšetkým v lokalitách, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje, či už pre nedostatok zdrojov semena, alebo nevhodnú genetickú štruktúru materskej populácie, prípadne došlo k jeho poškodeniu zverou. Sadenice však vysádzajú aj tam, kde je potrebné urýchlene stabilizovať porasty, napríklad z dôvodu prevencie pred eróziou pôdy,“ vysvetlila Petránová, podľa ktorej však využívajú výlučne dreviny, ktoré zodpovedajú prírodným podmienkam jednotlivých lokalít národného parku. O približne rovnako veľkú plochu, ako obnovili lesníci, sa vďaka prirodzenému zmladeniu postarala aj samotná príroda. Hodnoteniu stavu a procesom v lesných ekosystémoch po prírodných disturbanciách bola venovaná aj medzinárodná vedecká konferencia, ktorá sa koncom októbra uskutočnila v Múzeu TANAPu v Tatranskej Lomnici.