Žiadajú bezletovú zónu
„Podľa príslušných ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny sa na území, na ktorom platí tretí, štvrtý a piaty stupeň ochrany, vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na let lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením, najmä klzákom, ktorých výška letu je menšia ako 300 m nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla alebo lietajúceho športového zariadenia,“ vysvetlila hovorkyňa Slovenskej inšpekcie životného prostredia. V zmysle uvedeného je podľa nej nutné pripomenúť, že nie všetky lety nad chránenými územiami sú na Slovensku zakázané. Zákon o ochrane prírody a krajiny tak reguluje iba lety v pomyselnej 300 metrovej vzdušnej zóne nad chráneným územím a to do vzdialenosti 600 metrov. Poliaci k nám chodia lietať najmä preto, že na ich území národných parkov majú vyhlásenú bezletovú zónu a to aj pre drony.
Dopravný úrad Letiska M. R Štefánika sa vyjadril, že nie je medzi kompetentnými orgánmi, ktoré by mohli situáciu s nežiadúcimi letmi vyriešiť. „Dopravnému úradu boli doručené informácie, resp. podnety o vyhliadkových letoch z Poľska. Podnety boli odstúpené a osobne so zodpovednými zástupcami SIŽP prerokované na pôde Dopravného úradu s návrhom na možný postup pri riešení podnetov,“ reagovala hovorkyňa úradu Lucia Patznerová s tým, že Dopravný úrad sa medzi kompetentnými inštitúciami nenachádza, zatiaľ, čo Slovenská inšpekcia životného prostredia áno. To, či úrad zvažuje vyhlásiť nad zasiahnutým územím bezletovú zónu sme sa zo stanoviska nedozvedeli. „K bezletovej zóne si dovoľujeme uviesť, že tá už vlastne do určitej miery existuje. Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na let lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením, najmä klzákom, ktorých výška letu je menšia ako 300 m nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla alebo lietajúceho športového zariadenia,“ doplnila hovorkyňa podobné znenie zákonu ako Inšpekcia životného prostredia. Tento zákon však evidentne doposiaľ neodradil poľské nálety nad chráneným územím.
Hoci Inšpekcia životného prostredia nemá dostatočné množstvo dôkazov, avizuje, že sa všemožnými krokmi snaží napomôcť polícii k vypátraniu páchateľa. „SIŽP je v riešení týchto prípadov mimoriadne aktívna a kontaktuje kompetentné orgány nielen na Slovensku, ale aj príslušné inštitúcie v zahraničí, aby v prípadnom sankčnom konaní jednoznačne preukázala porušenie zákona, okolnosti porušenia zákona a osobu zodpovednú za toto porušenie,“ obhájila úrad Lesná. V prípade, že pri predmetnom delikte SIŽP preukáže porušenie zákona o ochrane prírody a krajiny, môže uložiť právnickej osobe pokutu až do zákonnej výšky 9 958,- eur a fyzickej osobe do zákonnej výšky 331,- eur.
Kvôli preletom zomierajú zvieratá
Nízke prelety vyhliadkových letov ponad chránené územia sú podľa Tamary Lesnej pre životné prostredie a živočíchov škodlivé a stresujúce. „Hluk motorov sa ešte umocňuje odrazom od skál a šíri sa na veľké vzdialenosti,“ povedala s tým, že u zvierat spôsobujú lety dezorientáciu a nekontrolované správanie, ktoré môže viesť k ich úhynu, alebo k opusteniu hniezda s mláďatami.
Aj riaditeľ jedného zo zasiahnutých národných parkov má na situáciu podobný názor. „Hluk spôsobuje veľký stres pre živočíchov, ktorí žijú na území národného parku.“ V chránených lesoch žijú podľa jeho slov vzácne druhy ako kamzíky, šelmy, orly, hlucháne.. Hnevá ho najmä to, že nielen, že horská služba zachraňuje nezodpovedných turistov, ešte k ruchu dopomáhajú vyhliadkové lety. „Celý deň to preháňa čriedy vzácnych druhov z úbočia do úbočia.“ Návštevníci sa podľa slov šéfa TANAP-u dokonca sťažovali, že celá Terryho chata sa otriasala v základoch. „Listom sme požiadali kompetentné orgány, no len stále je to také nemastné-neslané, akoby to nebolo vo verejnom záujme, že Národný park by mal byť chránený aj pred atakmi zo vzduchu,“ dodal na záver.