Regióny Prešov Kultúra Top

Navždy spätý s divadlom. Najradšej mám kontakt s divákmi, vravel

Smrtiaca pasca. Zdroj: DJZ

PREŠOV – Nikdy sa nevzdával. Život zasvätil umeniu. Jeho srdcovou záležitosťou bolo divadlo. Po boji s ťažkou chorobou zomrel vo veku 77 rokov herec Jozef Stražan. Dlhoročný člen Divadla Jonáša Záborského (DJZ) v Prešove. Do hereckého neba odišiel ďalší nezameniteľný hlas.

 

Familiárne prezývaný Jožo Stražan sa narodil 11. mája 1943 v Bratislave. Napriek tomu, že herectvo na vysokej škole nevyštudoval, na svoju 60-ročnú hereckú kariéru mohol byť pyšný. Vytvoril takmer dve stovky divadelných rolí. Na konte má taktiež mnohé filmy a televízne inscenácie. Nevyhol sa ani rozhlasu a zábavným programom.

Patril do štvrtej generácie divadelného rodu Stražanovcov. Hereckou individualitou a mierou talentu sa stal medzi divákmi okamžite obľúbený. Herecký život prežil v prešovskom divadle. ,,Rodený Bratislavčan s nezameniteľným hlasom nastúpil 1. júna 1960 ako sedemnásťročný do Divadla Jonáša Záborského v Prešove a počas celej svojej hereckej kariéry mu ostal verný. Pritom pochádzal z rodiny bábkoherca, ktorý celý život blúdil hore-dole po Slovensku,” spomína DJZ.

Svojou vernosťou k divadlu sa tak stal jednou z najvýznamnejších osobností mimobratislavského divadelníctva. Na východ republiky sa presťahoval v roku 1960. DJZ sa tam stalo jeho domovskou scénou. V rokoch 1999 až 2000 dokonca vykonával funkciu umeleckého šéfa činohry inštitúcie. ,,Je to pre nás nesmierna a veľmi bolestivá strata,” reagovala na úmrtie Jozefa Stražana z marketingu divadla Jana Dzurčaninová.

 

Stražan oplýval nezabudnuteľným humorom. Zdroj: TASR / Milan Kapusta

Typický humor

Stražan si musel svoje začiatky poriadne odmakať. Najskôr sa objavil v epizódnych a menších postavách. Postupne získaval dramatické postavy až napokon vyspel na jedného z protagonistov prešovskej činohry. ,,Svoje postavy stvárňoval s  chlapčenským pôvabom, prirodzeným šarmom, ale aj s vnútornou zaangažovanosťou a úprimnosťou, s citom pre javiskovú plastickosť výrazu, s intuitívnym odhadom primeraných proporcií i dramatickej gradácie,” spomína vedenie divadla. Vďaka Stražanovej spontánnej komickosti sa návštevníci do divadla radi vracali.

Niekoľko rolí si strihol aj vo vážnom žánri. Postavy stvárňoval so všetkým, čo k tomu patrilo, pričom nikdy nechýbali jeho charizma a sympatia. ,,Postavy stvárňoval s bohatým aparátom gestickej, mimickej i pohybovej charakteristiky a nefalšovanej ľudskosti, z charakterizačnej mnohotvárnosti a výrazovej elastickosti svojho herectva,” dodáva DJZ.

 

Stražanov talent bol závideniahodný. Zdroj: DJZ

Nevídaný talent

Počas pôsobenia na doskách, ktoré znamenajú svet, toho stihol naozaj veľa. Stvárnil hlavnú postavu mliekara Tovjeho v muzikáli Fidlikant na streche (2002), ale aj Profesora v inscenácii A teraz čo, pán profesor? (2004). Ukázal sa v úlohe manžela Alžbety Báthoryovej – grófa Nadasdyho v muzikáli M. Kákoša Báthoryčka. Priaznivcov rozosmieval v komédii Ženba ako Podkolesin (2008). Z tých novších vyberáme postavu Harpagona v Lakomcovi (2010) či sv. Petra v muzikáli Quo vadis (2011). Zahral si postavu Ill v Návšteve starej dámy (2013), Jermil Zotyč Achov v komédii Nemá kocúr večne hody (2014) a Stephen v Dílerovej voľbe (2015).

Na konte toho má omnoho viac. Prinášame ďalšie výrazné divadelné postavy. Marián Belan (Sonatína pre páva, 1976), Vronskij (Anna Kareninová, 1978), Vasilij Trifonovič Potapov (Prémia, 1980), Grigorij Melechov (Tichý Don, 1982), Lichý (Meno pre Michala, 1985), Claudius (Hamlet, 1983), Lazar (monodráma Lazariáda, 1984), Marcus Antonius (Antonius a Kleopatra, 1986), Muž (Slučka pre dvoch, 1982), Kobozy (Najdúch, 1984), Kazateľ (Alžbeta Báthoryová, 1994), Lord Burleigh (Mária Stuartová, 1995), Miloš Pohánka (Pohreb, 1997), Fagin (muzikál Oliver Twist, 1997) Jano Malecký (Ženský zákon, 2000), Dr. Mortimor (Lekárske tajomstvo, 2002), Joža (Muž mojej ženy, 2002), Ragnar v inscenácii Posledná cigara (2006), Ondrej Palčík v Statkoch-zmätkoch (2006), Tom v dráme Keď umiera herec (2006), Žobráčka, Smrť, Starena v Lorkiáde (2006). Niektoré inscenácie dokonca režijne naštudoval – Ťulpas a v roku 1999 muzikál Lysistrata.

 

Zahral si aj v muzikáli Quo Vadis. Zdroj: DJZ

Humor okolo nás

Diváci si ho môžu pamätať tiež zo zábavného programu Superšopa, ktorý vysielal Slovenský rozhlas štúdio Košice. Rovnako je autorom rozhlasového pásma Drevené slzy (1997) o troch generáciách kočujúcich bábkohercov Stražanovcov.

Hrdý môže byť takisto na rolu v oscarovom filme Obchod na korze (1965). V komédii Sebechlebskí hudci (1975) si zase zahral aj so svojou manželkou, herečkou Kvetou Stražanovou. Stražan bol nezanedbateľnou súčasťou televízie. Spoločne sa manželská herecká dvojica objavila v roku 2016 v televíznom seriáli ZOO.

 

Spoločné chvíle si užíval s manželkou. Zdroj: FB / Strazan Jozo Kveta

V spomienkach

Na úmrtie reagovali nielen hereckí kolegovia, ale aj ďalší umelci. ,,Úprimnú sústrasť rodine a najbližším. Herecká legenda s výnimočným hlasovým prejavom! Nech odpočíva v pokoji,” napísala speváčka Beáta Dubasová. ,,Posielam objatie s láskou a úsmevom, aký si mal rád a rozdával. Veľa sme sa spolu nasmiali aj nasmútili, tak verím, že trápenia máš za sebou a hore rozdávaš svoj typický humor. Mám Ťa rada a veľmi mi budeš chýbať,” reagovala herečka Ľubica Blaškovičová.

Podobné reakcie prichádzali aj od jeho priaznivcov. ,,Nemám slov, obrovská strata úžasného herca, úžasného človeka,” uviedol Marek. ,,Jeho predstavenia boli nezabudnuteľné,” doplnila Ivana.

 

Umelci na smutnú správu okamžite reagovali. Zdroj: TASR /– Milan Kapusta

Poslednýkrát

Na velikána hereckého umenia nezabudla ani RTVS. Jeho osobnosť si pripomenuli vo štvrtok 11. marca o 10. hodine na Dvojke v inscenácii Medveď, v ktorej stvárnil hlavnú úlohu.

Vo vysielaní Rádia Regina Východ v nedeľu o 7:30 zase prinesú reláciu Príbeh pre toto miesto: Hanušovský viadukt.

 

Jeho humor si môžete ešte poslednýkrát vypočuť. Zdroj: TASR /– Milan Kapusta

Mohlo by vás zaujímať: