PREŠOV – Zapínam Facebook a všímam si udalosť. Streda večer. Vychádzam zo sprchy, rýchlo dopíjam čaj a ponáhľam sa do Prešova. Zbaľte si kufre a poďte so mnou. Cestujeme do Kórey.
O Severnej Kórei sme toho počuli veľa (aspoň v rámci vtipných a za vlasy pritiahnutých zákonov). Kde sa teda skrýva jej sestra, Južná Kórea? Oliver Filan nám v stredu večer priblížil tento ďaleký svet a Wave klub sa tak na hodinu zmenil na cestovnú kanceláriu. Na prednáške ste sa mohli dozvedieť veľa zaujímavostí. Vedeli ste, že Kórejci sú priveľmi pracovití? Alebo že majú veľmi radi ryby, chobotnice a všetko, čo pláva? Že oni vlastne plávať nevedia a veľa Kórejcov nevie po anglicky?
Oliver bol pozvaný cestovať do Južnej Kórey v rámci ich programu CPI (Cultural Partnership Iniciative – Iniciatíva kultúrneho priateľstva), kde si volajú každý rok asi 60 až 80 ľudí z celého sveta. „Ich spôsob komunikácie vychádza z toho, aby ste vy boli šťastní. To znamená, že keď mu poviete, že chcete zajtra slona zo zoo, tak on povie, že jasné, slona máme, zajtra tu bude, super. Slon, samozrejme, nie je, on to vie, všetci to vedia a hovorí, že boli malé dvere, nepodarilo sa, ale máme nové, vybúrali sme a slon bude zajtra. No slon nie je ani zajtra, ani popozajtra, ale dôležité je, že vy ste spokojní.“
Pestrá prednáška a prezentácia obohatená veselými spomienkami cestovateľa vo mne vzbudila mierny záujem o túto krajinu. Ako sa tam dostať? Sú napríklad ceny potravín a základných potrieb porovnateľné s našimi? Je naozaj taký rozdiel medzi Severnou a Južnou Kóreou? Hneď po prednáške ste mali možnosť diskutovať a pýtať sa, no taktiež ste mohli ochutnať Sodžu, čo je akási kórejská verzia jačmenného alkoholu, typický rámen, alebo rybie chipsy (znie to zvláštne, ale boli naozaj dobré).
Zdroj: Gabriel Horváth, Foto: Autor