BACHLEDOVA DOLINA – Chodník korunami stromov, ktorý sa týči nad ihličnanmi vo Vysokých Tatrách, zaplavili svetielka. Investor nainštaloval na zábradlie viac ako 600 metrov dlhého chodníka neuveriteľných 55 tisíc žiariviek. Ochranári so vztýčeným prstom hovoria o jasnom svetelnom smogu. Investor sa ohradzuje a Slovenská inšpekcia životného prostredia zatiaľ situáciu prešetruje. Vyzerá to tak, že pokiaľ kompetentné orgány začnú konať, prevádzkovateľ atrakcie svetielka aj sám odstráni.
S príchodom Nového roka nainštalovali na známu atrakciu Chodník korunami stromov osvetlenie. 55 tisíc svetiel je zapnutých tri dni v týždni od 16:00 do 20:30. Posledný vstup na chodník je podľa internetovej stránky atrakcie možný o 15:00. „Nápad vznikol ako záchrana strediska pred vplyvom likvidačných protipandemických opatrení, ktoré majú za následok drastický úbytok turistov,“ napísala zo spoločnosti marketingová manažérka Kristína Ilčinová. Keďže však v čase kedy sa chodník rozsvieti tisíckami svetielok sa na ňom už podľa oficiálnych otváracích hodín žiaden návštevník nenachádza, atrakcia zrejme svieti len pre zvieratá žijúce v okolí.
Ochranári v tom majú jasno – svetelný smog!
Ostro kritizovaný Chodník korunami stromov sa nachádza na hranici medzi Tatranským a Pieninským národným parkom. Oslovili sme preto riaditeľov oboch národných parkov. Pieniny sa odmlčali a od riaditeľa TANAPu prišla krátka, no o to výstižnejšia odpoveď: „Pre nás je to svetelný smog jak hrom!“
Ochranár Erik Baláž v rozhovore pre denník sme.sk bol ešte odvážnejší. „Ten chodník je pre mňa symbolom katastrofy a toho ako sa správame u nás k prírode, nielen v Tatranskom národnom parku,“ povedal Baláž pre denník sme.sk s tým, že by sme si mali brať príklad z podobného nápadu v Bavorskom lese, kde veľmi citlivo zasahovali do okolitej prírody. „Okolo rúbaniská, celé to stavenisko absolútne necitlivé k prírode, bez hlbšej myšlienky, skrátka lunapark. Ešte tie svetlá do toho, sú len čerešničkou na torte,“ nedával si servítku pred ústa ochranár. V rozhovore s redaktorkou sme.sk Baláž verbalizoval aj konkrétne dopady na ekosystém v dotknutom mieste. „Hovorí sa, že jeden z dôvodov prečo nám ubúda hmyz je práve svetelný smog. Ten hmyz lieta za svetlom a po ceste sa častokrát vysilí a zahynie. To územie je dôležitým migračným koridorom pre zvieratá, ktoré ho vníma ako nejakú svetelný bariéru.“
Slovenská inšpekcia životného prostredia však nekoná tak rázne, ako by ochranári očakávali. Dokonca pojem, ktorý sa medzi ochrancami prírody často skloňuje, nepozná. „Slovenskej inšpekcii životného prostredia (SIŽP) neprináleží hodnotiť či sa v tomto prípade jedná o svetelný smog alebo nie, nakoľko zákon o ochrane prírody a krajiny takýto pojem nepozná,“ napísali pre zregiony.sk z komunikačného oddelenia.
Na odstránenie nevidia dôvod
Prevádzkovatelia atrakcie sa obhajujú tým, že v okolí prevádzkujú aj večerné lyžovanie s obrovskou intenzitou svetelného žiarenia do 21:00 a to nikomu neprekáža. „V našom stredisku prebieha úprava zjazdoviek snežnými pásovými vozidlami, rovnako zasnežovanie lyžiarskych tratí, disponujeme právoplatným povolením na prevádzku kabínkovej lanovej dráhy do 22:00, ktorá taktiež využíva kvôli bezpečnosti osvetlenie dráhy lanovky. Prevádzkové hodiny atrakcie sú len 3x do týždňa, počas zimnej sezóny a len do 20:30 a teda v rovnakom čase, ako iné existujúce zdroje osvetlenia, takže je irelevantné hovoriť o tom, že prevádzkujeme atrakciu v čase nočného kľudu alebo že zhoršujeme existujúci stav, či škodíme zvieratám alebo okolitému ekosystému,“ reagovala na naše otázky o chodníku marketingová manažérka Kristína Ilčinová Atrakcia podľa spoločnosti nevytvára silný svetelný smog, „jedná sa o jemné osvetlenie s nízkou intenzitou svetelného žiarenia.“ Ako ďalej marketingová manažérka uviedla svetlá plánujú ponechať až do konca zimnej sezóny.
Potrebovali súhlas, či nie?
Ochranári na čele so Slovenskou inšpekciou životného prostredia majú v otázke povolenia jasno. „Podľa ustanovení § 13 ods. 2 písm. l) a písm. n) zákona o ochrane prírody a krajiny, sa na území s druhým stupňom ochrany vyžaduje súhlas okresného úradu na umiestnenie prenosného zariadenia za hranicami zastavaného územia obce (napr. aj zariadenia na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov) a rovnako sa vyžaduje súhlas aj na použitie zariadenia spôsobujúceho svetelné efekty mimo uzavretých stavieb,“ nechali sa počuť z komunikačného oddelenia. To však, či došlo v danom prípade k porušeniu zákonov, momentálne nevedia posúdiť. „Bez vyjadrenia prevádzkovateľa danej atrakcie a znalosti podrobností tohto prípadu, ešte nie je možné konštatovať, či v danom prípade došlo k protiprávnemu konaniu na úseku ochrany prírody a krajiny.“
Inštitúcia, ktorá ma za úlohu chrániť životné prostredia sa vyjadrila aj k miere vplyvu na životné prostredie. “Je možné predpokladať, že takýto neprirodzený zdroj svetla môže mať nepriaznivý vplyv na zložky prírody a krajiny v okolí tejto atrakcie. Aj z toho dôvodu ide z hľadiska zákona o ochrane prírody a krajiny o regulovanú činnosť,” tvrdia z komunikačného oddelenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia.
Prevádzkovateľ chodníka s 55-tisíc svetlami sa na kauzu pozerá z iného uhla a hovorí, že radil s odborníkmi. Stojí jeho reakcia za zamyslenie?
Článok pokračuje na ďalšej strane..