VRANOV NAD OPĽOU – Takmer päťsto ľudí z okresu Vranov nad Topľou prišlo v piatok podvečer na vranovské námestie, aby vyjadrili svoj nesúhlas so zmenou jedinej nemocnice v okrese na komunitnú. To by pre Vranovčanov totiž znamenalo nie len možná strata pracovných miest, ale predovšetkým obmedzenie zdravotnej starostlivosti, vrátane gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia, redukciu lôžok, ako aj počtu zamestnancov nemocnice.
Primátori, starostovia, poslanci Prešovského kraja a prednosta Okresného úradu vo Vranove nad Topľou Alfonz Kobielsky predstúpili 10. septembra pred verejnosť na tribúnu, aby rázne odmietli zaradenie vranovskej nemocnice do kategórie „komunitná“.
„Vždy, keď nemocnica potrebovala podporu samosprávy, pomohli sme jej. Ako bolo spomenuté, pomohli sme jej napríklad zakúpiť prvý CT prístroj. Mesto vtedy prispelo sumou milión korún a obce vyzbierali ďalších 700 tisíc, no nie všetko je len o peniazoch,“ hovorí medzi prvými primátor mesta Vranov nad Topľou Ján Ragan.
Počas svojej reči upozorňuje na fakt, že nie len zástupcovia samospráv, ale aj samotní obyvatelia neraz nemocnici pomohli. „Keď som teraz kráčal k pódiu, prihovoril sa mi jeden pán, ktorý mi povedal, že viac ako tridsať rokov niekoľko tisíc darcov krvi nezištne darovalo hematologicko-transfuziologickom oddelení najvzácnejšiu tekutinu, lebo im záležalo na tom, aby mohla byť pacientom poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť. Spolu sme už neraz dokázali, ako nám na nemocnici záleží, preto za ňu zabojujeme aj teraz,“ dodal primátor.
Tlačová beseda za zachovanie nemocnice v okrese Vranov nad Topľou
Ján Fenčák, tajomník Združenia miest a obcí vranovského regiónu, ktoré tento protest aj organizovalo, poukázal na príklade gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia na to, prečo samospráva nemôže súhlasiť s navrhovanou optimalizáciou.
Rodiť by museli až do druhého mesta
„Vranovská nemocnica má 1100 pôrodov ročne. Otázkou je, kam pôjdu rodiť naše ženy? Zvládne tento nápor humenská a michalovská nemocnica? Budú končiť v Prešove alebo v Košiciach? Práve kvôli tomu tu stojíme a potrebujeme to zastaviť,“ reagoval predseda petičného výboru Ján Fenčák.
Jeho názor podporujú aj súčasné či budúce matky Vranova. „Nesúhlasíme s tým, aby sa rušilo niečo, čo sa pred dvomi rokmi začalo rozširovať a zveľaďovať. Ide hlavne o pôrodnicu. Pre dvomi rokmi sa mi v nej narodil syn, plánujeme ďalšie dieťatko. Neviem si predstaviť cestovať do pôrodnice kamsi ďaleko. Nemám z toho dobrý pocit,“ vyjadrila názor mladá mamička Veronika.
“Nebudeme sedieť doma!”
„Je to nefér, príde mi to ako totálna podpásovka. Každý raz, skôr či neskôr, bude potrebovať zdravotnú starostlivosť. Potom sa ukáže, o čom to je. Nemienime ostať sedieť doma. Či sa nám podarí niečo zmeniť, alebo nie, dôležité je vyjadriť postoj, aby sa náš hlas dostal k tým, ktorí ho potrebujú počuť,“ uzavrela.
Ako dodal predseda petičného výboru a starosta obce Nižný Hrušov Ján Fenčák, ambíciou je do 17. septembra vyzbierať 30-tisíc podpisov. „Veľa ľudí informáciu o tom, že sa niečo také pripravuje nemá a boli prekvapení. Čiže ľudia zatiaľ tie informácie vstrebávajú, ale už teraz sa stretám s pozitívnym ohlasom, že všetci chcú zachovať akútnu starostlivosť a nikto nechce cestovať do Humenného, Michaloviec, Prešova či Košíc. Ľudia, ktorí v tomto regióne žijú, už teraz majú veľmi sťažené podmienky pre život,“ zdôraznil Fenčák.
Chcú využiť nepotrebné lôžka
Rokovania a diskusia k návrhu reformy nemocníc sú podľa hovorkyne rezortu zdravotníctva Zuzany Eliášovej naďalej otvorené pre všetky zainteresované strany. Ministerstvo však zdôrazňuje, že žiadna nemocnica sa rušiť nebude.
„Lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, sa budú transformovať v horizonte niekoľkých rokov na základe veľmi presných analýz a dát na iný typ starostlivosti, ktorá dnes mnohým pacientom chýba, a preto sa ťažko vracajú do svojho normálneho života,” ozrejmila Eliášová.
Časť nevyužitých akútnych lôžok by sa mala transformovať na lôžka dlhodobej a následnej starostlivosti. „Zástupcovia ministerstva zdravotníctva aktívne rokujú so zástupcami regiónov – o reforme rokovali desiatykrát napríklad so zástupcami nemocníc aj vyšších územných celkov,“ zhrnula Eliášová.