VÝCHODNÉ SLOVENSKO – Zatiaľ čo ryba a šalát je na sviatočnom stole vo väčšine rodín, tak tradičných vianočných polievok je ozaj veľa. Ako sa vraví iný kraj, iný mrav. V jednej domácnosti rozvoniava počas vianočných sviatkov kapustnica, pôstna či s klobásou, v druhej to je rybacia polievka z kapra, v tretej šošovicová či hrachová, inde dokonca hubová. Na východe nájdete na štedrovečernom stole pokrmy, ktoré v iných krajoch nenájdete.
Najčastejšie pripravovanou a konzumovanou vianočnou polievkou je na východe podobne ako aj v ostatných častiach Slovenska kapustnica , v ktorej sú huby a klobása. V okolí Trebišova sa však pripravuje táto kapustnica ináč, ako sú mnohí z nás zvyknutí. Vo veľkých hrncoch ju varia s paradajkovým pretlakom a ryžou, ku ktorej sa podáva zemplínsky biely koláč a poprípade podľa chuti kyslá smotana. V okolí Starej Ľubovne sa tiež zvykne jedávať šošovicová, fazuľová alebo hubová polievka. Mnohé domácnosti na východnom Slovensku sa taktiež nezaobídu bez tak zvanej mačanky či juchy.
Jucha je v podstate verzia kapustnice. Pripravuje sa z kapustnej šťavy, do polievky sa pridáva korenie, sušený hrach, slivky či klobása. V priehľadnej a riedkej polievke je však menej kapusty, ako to býva v bežných kapustniciach. Jucha sa ešte na stole môže dochutiť roztopeným maslom. Recept na dobrú juchu má každá gazdiná v drobnostiach iný. Do polievky sa napríklad môže pridať aj cestovina z hrubej múky.
Ešte pred juchou sa na stoloch na východe objavuje mačanka. Podobne ako jucha, aj mačanka sa pripravuje zo šťavy z kapusty. Do správnej hustej mačanky sa pridávajú huby, cibuľa a cesnak. Jedlo sa zahustí smotanou alebo múkou. Pri večeri sa do kaše máčajú kúsky chleba.
Po polievke sa zvyknú podávať pirohy plnené zemiakmi , ku ktorým sa podáva šošovicový alebo fazuľový prívarok a následne sa podáva kapor, či filé so zemiakovým šalátom. Inou možnosťou sú pirohy a k tomu ryba – okrem kapra je to často pstruh. Miestami sa tiež vyskytujú rezne so zemiakovým majonézovým šalátom. V niektorých oblastiach, ako napríklad v okolí Rožňavy, sa pri sviatočnom stole konzumuje tiež zajac alebo morka s lokšami a kapustou.
Jedinečným tradičným vianočným jedlom na Zemplíne bol v minulosti tzv. chlieb kračun. Na Slovensku je to pravdepodobne jediná oblasť, kde sa tento chlieb piekol. Kračun mal zvyčajne veľké rozmery, cesto sa pripravovalo z viacerých druhov múky, posypaný bol obilninami, makom a strukovinami. Tie symbolizovali hojnosť a plodnosť. Do chleba sa pred pečením vkladali hrudky medu. Pomenovanie chleba kračun mohlo byť pravdepodobne odvodené od pôvodného sviatku slnovratu, dni v tejto časti roku sú totiž najkratšie.
