TOPOĽOVKA – Slovenský folklór prišiel o jednu zo svojich výrazných osobností. Vo veku 92 rokov skonal Ján Michančo z Topoľovky, vášnivý folklorista, výskumník, tanečník, spevák a organizátor kultúrneho života. S jeho menom sa spája nielen udržiavanie, ale aj šírenie ľudových tradícií Zemplína a celého Slovenska. Ešte ako 80-ročný vystupoval na pódiach.
Ján Michančo bol neoddeliteľnou súčasťou folklórneho diania v zemplínskom regióne. Po celé desaťročia sa venoval mapovaniu a uchovávaniu zvykov a obyčají svojho rodného kraja. Významne prispel k terénnemu výskumu Centra pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u, vďaka ktorému sa v roku 2019 podarilo zdokumentovať vzácne bábkové betlehemské hry a ďalšie ľudové divadelné tradície zimného obdobia. Výsledky tohto výskumu sa premietli aj do umeleckých programov Pastorále (2020) a Koleda (2025).
„Pomáhal celé desaťročia udržiavať živé tradície a obyčaje vo svojej obci. Bol neúnavným výskumníkom a organizátorom folklórneho života,“ uviedlo Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru, s ktorým Ján Michančo spolupracoval.
Stál pri zrode známej speváckej súťaže
Od roku 1995 bol Ján Michančo stabilnou súčasťou Šaffovej ostrohy v Dlhom Klčove, celoštátnej postupovej prehliadky sólistov tanečníkov v ľudovom tanci. Aj keď vo veku 80 rokov ukončil svoju aktívnu tanečnú kariéru, na folklórnych podujatiach sa objavoval až do posledných rokov svojho života.
„Pravidelne prezentoval miestnu folklórnu skupinu Topoľovka na rôznych festivaloch po celom Slovensku. Stál pri zrode speváckej súťaže Zemplín špiva v Humennom a bol aktívnym kantorom v miestnom gréckokatolíckom chráme,“ uviedlo o ňom rádio Rádio Regina
Rodinné korene a láska k tradíciám
Ján Michančo pochádzal z rodiny, ktorá sa do Topoľovky prisťahovala z Poľska na začiatku 20. storočia. Držali sa svojich tradícií, zvykov a krojov, čo v ňom od detstva budovalo hlboký vzťah k folklóru. „Bolo to obohacujúce a inšpirujúce,“ spomínal na svoje detstvo pre portál Korzár.
Rodina viedla svoj život v duchu vzájomnej pomoci a spolupatričnosti. „Panovala u nás súhra v domácom snažení. Každý si z domáceho rozpočtu bral peniaze podľa potreby, ale každý doň prispieval podľa svojich síl a schopností. Aj my deti,“ hovoril. Ako deväťročný ešte pred školou nosieval mlieko notárovi do susednej obce Závadka.
Životná cesta a vzťah k folklóru
Možnosť študovať na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva v Bratislave si musel „zaslúžiť“ – kvôli kádrovým problémom najprv tri roky pracoval v hutnej projekčnej kancelárii. Napriek tomu si zachoval hlboký vzťah k ľudovému umeniu a kroj si obliekal aj v pokročilom veku.
Folklórne tradície prezentoval nielen na festivaloch, ale aj na výtvarnom plenéri Insita v Humennom a na všetkých folklórnych oslavách v regióne. Patril medzi nositeľov ľudových tradícií a stal sa ikonou folklórneho hnutia na Zemplíne.
