PREŠOV – „Cítila som, že ma môj exmanžel zabije, no bolo mi to jedno. Myslela som len na to, čo bude s našimi deťmi.“ Takto začínajú slová Jany S. (36) z Prešova, ktorá si prednedávnom prešla hotovým peklom. Ako sama hovorí, dovtedy si myslela, že takéto situácie sa stávajú len v hororových filmoch. Ani vo sne by jej nenapadlo, že práve ona prežije najhoršiu nočnú moru svojho života. Jej exmanžel sa ju totiž pokúsil za živa upáliť.
Jana žila so svojim manželom 17 rokov. Ako to už býva, na začiatku vzťahu sa všetko zdalo ideálne. „Brali sme sa mladí, ja som vtedy mala len 19 rokov a môj muž bol mojou prvou veľkou láskou. Bola som zamilovaná a naivná, nikdy by mi nenapadlo, že náš vzťah môže skončiť. Dokonca, že skončí takto,“ začína rozprávať svoj príbeh.
„Keď sa nám narodila prvá dcéra, manžel bol veľmi šťastný. Tešili sme sa z prvého bábätka spoločne. Časom som si však začala všímať jeho zmeny nálad. Bol nervózny, často nebol doma, s dcérou mi nepomáhal, ako by som potrebovala,“ spomína Jana na začiatky ich rodičovského života. „Nikdy nemal stabilnú prácu, nebol to ten typ človeka, ktorý vydrží na jednom pracovnom mieste niekoľko rokov. To by mi nevadilo, chcela som aby robil to, čo ho baví, no tu už nešlo len o nás. Mali sme dieťa. Musela som ho z niečoho živiť. A k tomu platenie účtov, hypotéky,“ vysvetľuje.
Keď sa im narodilo druhé dieťa, situácia bola taká istá, ak nie ešte horšia. Kvôli zlej finančnej situácii jej manžel musel pravidelne odchádzať do zahraničia za prácou a Jana ostala doma sama s dvomi deťmi. Po návrate domov sa jeho nálady zhoršovali a agresívne správanie sa stupňovalo. „Bola som nešťastná, manžel sa mi rokmi vzďaľoval a ja som už ďalej nevládala žiť v klamstve. Tak som v decembri minulého roka podala papiere o rozvod.“ A vtedy sa to všetko začalo.
Spúšťačom bol rozvod
Po podaní návrhu na rozvod sa Janin, vtedy ešte manžel, psychicky zrútil. „Jeho výkyvy nálad sa zhoršili, neustále sa mi vyhrážal, či už osobne, alebo cez telefón. Raz dokonca prišiel domov opitý a v záchvate amoku rozhádzal celú izbu hore nohami,“ opisuje exmanželove skratové konanie.
Ako ďalej vysvetľuje, jej exmanžel mal vraj brať psychiatrické lieky, ktoré mu predpísal lekár. On ich však vedome vysadil. Aj to mohol byť jeden z dôvodov jeho skratového konania.
„Jediným mojim šťastím bolo, že žijem s mamkou v rodičovskom dome. Vždy mňa a deti ochraňovala pred jeho agresívnym správaním. Keď sa tak nad tým zamyslím, bez nej by som tu už nebola,“ hovorí Jana, ktorá následne vysvetľuje tieto slová.
„Moja mama bola v ten osudový večer doma. Bola to práve ona, ktorá vybehla na ulicu ku susedom a zavolala políciu. Ak by v ten večer nebola v našom dome, neviem, či by som tu teraz s vami sedela.”
Scéna ako z hororu
Ten osudný deň bol pre Janu ako každý iný. Pred odchodom do práce navarila obed pre deti, zbalila si veci a vybrala sa na vyše osemhodinovú smenu. Vo večerných hodinách zatvorila predajňu a tešila sa na oddych v pohodlí domova. Po príchode domov ju však čakalo niečo, čo jej doslova vyrazilo dych. „Hneď ako som otvorila dvere, mala som zvláštny pocit. Neskôr som pochopila prečo. Môj exmanžel ma čakal v chodbe, pričom jeho prvé slová boli : „Poď hore do izby.“ Opýtala som sa ho, či sa môžem aspoň vyzuť, no hneď na mňa zvýšil hlas : „Nie, poď hneď hore !“ Následne na to ma chytil za ruku a odvliekol po schodoch do našej bývalej spálne. Po príchode do izby som sa pozrela dole a uvedomila som si, čo drží v ruke,“ s roztraseným hlasom rozpráva.
Vtedy však už bolo pre Janu neskoro. Jej exmanžel v priebehu niekoľkých sekúnd otvoril kanister na benzín a všetok jeho obsah vylial na šokovanú ženu. „Mala som to všade. V očiach, v nose v ústach… Tá bolesť sa nedá opísať. Nemohla som sa nadýchnuť. Jednak kvôli neuveriteľnému páleniu na celom tele, jednak kvôli šoku.“ Po chvíli pokračuje. „Hneď, ako mi došlo, že to, čo mám v nose a ústach, je benzín, zakričala som z posledných síl na mamu, ktorá bola na dolnom poschodí, nech zavolá políciu. Vzápätí som pocítila silnú tupú bolesť na ľavej strane tváre. Môj exmanžel ma totiž celou silou udrel do spánku.“
Udalosti, ktoré nasledovali po tomto fyzickom útoku si Jana pamätá len matne. „Nie som si istá, či som sa zo zeme postavila sama, či ma dvihol on, ale pamätám si, ako ma hodil na posteľ a začal ma škrtiť. Dookola mi opakoval, že ak ceknem, tak okamžite podpáli mňa, seba a celý tento dom. Že mám prikývnuť, ak som rozumela,“ opisuje momenty hrôzy žena, ktorá tento obraz bude mať už navždy pred očami.
Jana si v tej chvíli si bola takmer istá, že zomrie. „Myslela som si, že ma buď znásilní alebo rovno zabije. Neskutočne som sa bála. Nie ani tak o seba, ale o to, čo bude s našimi deťmi. Budú vyrastať ako siroty? Ostanú žiť s mojou mamou? Nevedela som čo mám robiť. Jediné, čo som v tej chvíli mohla urobiť bolo súhlasiť so všetkým, čo exmanžel chcel. To mi v podstate aj zachránilo život.“
Keď exmanžel povolil zovretie hrdla poslal ju do kúpeľne umyť sa. Tam jej dal ultimátum – buď ho bude vo všetkom poslúchať, alebo ju podpáli. „Chcel, aby som ihneď dala výpoveď v práci, aby som zrušila návrh na rozvod a aby som úplne ukončila svoje sociálne kontakty,“ cituje exmanželove slová.
Zachránila ju mama
Medzitým Janina mama na dolnom poschodí, ktorá netušila o dráme dejúcej sa len pár metrov nad ňou, zacítila podivný zápach. Po príchode hore pochopila, čo sa deje. Na celom hornom poschodí neznesiteľne zapáchal benzín, pričom v spálni, kde sa tragická udalosť odohrala, bol rozliaty po celej zemi, stene, nábytku ba dokonca aj na posteľnom prádle. Keď uvidela tú spúšť, okamžite utekala ku susedom, ktorí následne na to zavolali políciu.
„Po príchode na miesto policajné hliadky muža zadržali, obmedzili na osobnej slobode a následne bol umiestnený do cely policajného zaistenia. Štyridsaťročného Prešovčana obvinila polícia zo zločinu vydierania a všeobecného ohrozenia, za čo mu v prípade preukázania viny hrozí trest odňatia slobody na 4 až 10 rokov,” skonštatovala prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová.
„Nechcem ani len pomyslieť na to, že by ho pustili”
Jana sama hovorí, že jej malo dôjsť, že jej exmanžel chystá niečo hrozné: „Viackrát mi opakoval – Trpko oľutuješ svoje slová.. Po tomto násilnom čine podala žiadosť o zákaz priblíženia sa exmanžela k nej aj k jej deťom. Na otázku, čo by urobila, ak by jej exmanžela súd oslobodil, nedokáže nájsť odpoveď. „Neviem si to predstaviť. To, čo sa stalo mne, neprajem ani najväčšiemu nepriateľovi.“
Následky traumy, ktorú Jana prežila, ju budú ešte dlho sprevádzať a pach benzínu jej do konca života bude pripomínať chvíle ohrozenia života.