SPIŠSKÁ BELÁ – Chránený bobor vodný spôsobuje v lesoch pod Tatrami viacero problémov. Na problematiku a jeho zvýšený výskyt už niekoľko rokov upozorňuje konateľ a odborný lesný hospodár Lesov mesta Spišská Belá František Pisarčík. To, že je v týchto lokalitách činnosť bobra v konflikte so záujmom človeka, pripúšťa aj Správa Tatranského národného parku, ktorá posudzuje každý prípad individuálne. Zoologička Správy Tatranského národného parku Erika Feriancová uviedla, že zásahy do bobrích hrádzí sú vzhľadom na ochranu naplánované mimo obdobia rozmnožovania a výchovy mláďat.
Problém podľa Pisarčíka spočíva v aktivitách bobra, v dôsledku ktorých dochádza k zaplavovaniu lesných lokalít s následným úhynom drevín, výstavbou hrádzí zatápa aj lesné cesty. “Škody vznikajú permanentne. Na nami obhospodarovaných územiach je celkovo až 14 rôznych lokalít obývaných bobrami,” uviedol. Napríklad les pri Tatranskej Kotline mestskí lesníci po kalamite obnovili v kombinácii s prírodou, celkovo je tam viac ako desať druhov lesných drevín. “V roku 2020 sa však do tejto lokality nasťahoval bobor. Najskôr si postavil jednu hrádzu, no po troch rokoch je ich tam šesť až sedem. Územie je veľmi rozmočené,” objasnil Pisarčík.
Mestskí lesníci riešia, ako zosúladiť ochranu bobra so zachovaním pestrých lesov aj pre nasledujúce generácie. Aktuálne na troch lokalitách rozhodujú, ako postupovať. V prírodnej rezervácii Jedliny sa napríklad vyskytujú 150-ročné jedle. “Otázka znie, či budeme zachraňovať jedle alebo bobra, ktorý ich ohrýza a v dôsledku toho vysychajú,” skonštatoval Pisarčík. V tomto prípade podľa Feriancovej došlo ku kompromisu, keď zostala ponechaná bobrovi časť rezervácie a ďalšia bude plniť pôvodnú funkciu, a to ochranu jedlín. Správa Tatranského národného parku vlani odporučila výnimku na odstránenie piatich hrádzí a prečistenie koryta rieky Hučava aj v lokalite Šarpanec.
Feriancová upozornila, že trvalo takmer 150 rokov, kým sa v slovenskej prírode objavil prvý bobor a postupne sa u nás udomácnil. Stalo sa tak v polovici 80. rokov minulého storočia. V súčasnosti v súvislosti s jeho výskytom podľa Správy Tatranského národného parkunastala akútna potreba vytvoriť podmienky na prevenciu stretov a znižovania škôd spôsobených aktivitou bobra. “Jedným z riešení by bolo vytvorenie pracovnej skupiny pod gesciou envirorezortu na vypracovanie analýz súčasného stavu a zhodnotenia faktorov ohrozenia. Rovnako je potrebné navrhnúť rámcové zásady ďalšej starostlivosti o bobra vodného na území Slovenska,” skonštatovala Feriancová.
V súčasnosti majú ochranári so Slovenským vodohospodárskym podnikom podpísanú dohodu o spolupráci pri likvidácii bobrích stavieb. Tá zabezpečuje starostlivosť o chránený druh, a nie proti nemu. Umožňuje ničenie a poškodzovanie bobrích hatí a hrádzí v prípadoch, keď dochádza k ohrozovaniu iných živočíchov, prípadne je ohrozený samotný bobor.
Proces zásahu do biotopu bobra vodného, respektíve bobrích stavieb je podľa Feriancovej vykonávaný v zmysle platnej legislatívy. Dodala, že samotné škody spôsobené chránenými živočíchmi rieši zákon o ochrane prírody a krajiny.